Hoci nás umelá inteligencia dokáže odbremeniť od zdĺhavých úloh a dokonca eliminovať ľudské chyby, je nevyhnutné pamätať na jej slabé stránky a jedinečné schopnosti, ktorými oplýva iba človek.
Umelá inteligencia (AI) je v súčasnosti veľmi aktuálnou témou. Je všade. Pravdepodobne ju už používate každý deň. Četbot, s ktorým komunikujete o stratenom balíku? Poháňaný konverzačnou umelou inteligenciou. Odporúčané položky zobrazené pod poslednými nákupmi na Amazone? Riadené algoritmami umelej inteligencie a strojového učenia. Možno dokonca používate generatívnu umelú inteligenciu na písanie príspevkov či e-mailov na LinkedIne.
Kde je však hranica? Keď umelá inteligencia zvláda vykonávať monotónne a opakujúce sa úlohy, ako aj výskum a tvorbu obsahu oveľa rýchlejšie, než by to dokázal človek, prečo by sme vôbec potrebovali ľudí? Je „ľudský faktor“ skutočne potrebný na fungovanie firiem? Poďme sa lepšie pozrieť na výhody, výzvy a riziká týkajúce sa najlepšej osoby (alebo stroja) na vykonávanie práce: robot alebo človek?
Prečo AI funguje?
Umelá inteligencia dokáže optimalizovať firemné procesy a znížiť čas strávený úlohami, ktoré počas pracovného dňa obmedzujú celkovú produktivitu zamestnancov a ich výsledky. Spoločnosti dnes využívajú umelú inteligenciu na viaceré úlohy, či už ide o prechádzanie životopisov pri žiadostiach o zamestnanie, identifikáciu anomálií v súboroch údajov o zákazníkoch alebo písanie obsahu na sociálne siete.
Nástroje umelej inteligencie to všetko zvládnu urobiť za zlomok času, ktorý by potrebovali ľudia. V prípadoch, kde je dôležitá včasná diagnostika a zásah, môže mať nasadenie umelej inteligencie všeobecne obrovský pozitívny vplyv. Napríklad krvný test vylepšený o technológie AI by údajne mohol pomôcť predikovať Parkinsonovu chorobu až sedem rokov pred výskytom príznakov – a to je len špička ľadovca.
Vďaka svojej schopnosti odhaľovať vzorce v obrovskom množstve dát sa môžu technológie AI použiť aj pri práci orgánov činných v trestnom konaní, a to aj tým, že im pomáhajú identifikovať a predvídať pravdepodobné trendy a miesta činu. Nástroje založené na umelej inteligencii zohrávajú úlohu aj v boji proti kriminalite a iným hrozbám v online sfére a pomáhajú odborníkom na kybernetickú bezpečnosť vykonávať svoju prácu efektívnejšie.
Fakt, že AI šetrí spoločnostiam čas a peniaze, nie je ničím novým. Zamyslite sa: čím menej času strávia zamestnanci zdĺhavými úlohami, ako je skenovanie dokumentov a nahrávanie údajov, tým viac energie môžu venovať obchodnej stratégii a rastu. V niektorých prípadoch už nemusia byť potrebné trvalé úväzky, takže firma bude míňať menej peňazí na režijné náklady (čo pochopiteľne nie je dobré pre mieru zamestnanosti).
Technológie AI môžu tiež pomôcť eliminovať riziko ľudskej chyby. Nie nadarmo sa hovorí, že sme len ľudia. Každý z nás sa môže pomýliť, najmä po piatich kávach, troch hodinách spánku a pri blížiacom sa termíne odovzdania. Systémy založené na umelej inteligencii dokážu pracovať nepretržite bez toho, aby sa unavili. V istom zmysle majú takú úroveň spoľahlivosti, akú nedosiahne ani ten najmetodickejší puntičkár.
Obmedzenia umelej inteligencie
Nenechajte sa však pomýliť: pri podrobnejšom pohľade na AI už veci nie sú také ružové. Hoci tieto systémy vedia minimalizovať chyby spojené s únavou a rozptýlením, nie sú neomylné. Aj umelá inteligencia môže robiť chyby a „halucinovať“; t.j. vyslovovať nepravdy a zároveň ich prezentovať ako správne, najmä ak sú problémové dáta, na ktorých bola vytrénovaná, alebo je zlý samotný algoritmus. Inými slovami, systémy AI sú len také dobré, ako údaje, na ktorých sú trénované (čo si vyžaduje odborné znalosti a dohľad ľudí).
Hoci človek môže tvrdiť, že je objektívny, všetci sme náchylní na nevedomé predsudky založené na našich vlastných skúsenostiach a je ťažké, dokonca nemožné ich len tak vypnúť. Umelá inteligencia vo svojej podstate nevytvára predsudky; skôr môže zosilniť existujúcu zaujatosť prítomnú v dátach, na ktorých je vytrénovaná. Inak povedané, používanie vysokokvalitných a objektívnych údajov na trénovanie umelej inteligencie môže pomôcť eliminovať ľudské predsudky pri rozhodovaní. Nie je to však ľahká úloha a zaistenie férovosti a objektívnosti v systémoch umelej inteligencie si vyžaduje nepretržité úsilie pri kuratíve údajov, navrhovaní algoritmov a priebežné monitorovanie.
Štúdia z roku 2022 ukázala, že 54 % technologických lídrov uviedlo, že je veľmi alebo mimoriadne znepokojených zaujatosťou umelej inteligencie. Už sme videli, aké katastrofálne dôsledky môže mať na firmy používanie neobjektívnych údajov. Napríklad na základe využitia neobjektívneho súboru dát v spoločnosti na poistenie áut v Oregone sa zistilo, že ženy platia za poistenie približne o 11,4 % viac ako muži, hoci všetky ostatné faktory boli úplne rovnaké. To môže ľahko viesť k poškodeniu reputácie a strate zákazníkov.
Vzhľadom na to, že umelá inteligencia je napájaná rozsiahlymi súbormi údajov, vyvstáva otázka ochrany súkromia. Pokiaľ ide o osobné informácie, útočníci môžu nájsť spôsob, ako obísť protokoly o ochrane údajov a získať k nim prístup. Hoci v rámci týchto nástrojov a systémov existujú spôsoby, ako vytvoriť bezpečnejšie dátové prostredie , organizácie musia byť stále ostražité, pokiaľ ide o akékoľvek medzery v ich kybernetickej bezpečnosti spôsobené väčším množstvom údajov, ktoré AI obnáša.
AI navyše nedokáže chápať emócie tak ako (väčšina) ľudí. Človek komunikujúci s umelou inteligenciou môže pociťovať nedostatok empatie a porozumenia, ktoré by mohol získať pri skutočnej „ľudskej“ interakcii. Ovplyvniť to môže aj zákaznícku/používateľskú skúsenosť, ako to ukázala hra World of Warcraft, ktorá prišla o milióny hráčov práve preto, že nahradila svoj zákaznícky servis – tím skutočných ľudí, ktorí dokonca sami vstupovali do hry, aby hráčom ukázali herné postupy – AI botmi bez humoru a empatie.
S obmedzeným súborom dát môže nedostatok kontextu umelej inteligencie spôsobiť problémy s interpretáciou údajov. Odborníci na kybernetickú bezpečnosť napríklad môžu mať znalosti o konkrétnej hrozbe, čo im umožní identifikovať a označiť varovné signály, ktoré stroj nemusí rozpoznať, ak nie je dokonale zosúladený s naprogramovaným algoritmom. Práve tieto zložité nuansy majú potenciál spôsobiť vážne následky pre podniky aj ich zákazníkov.
Zatiaľ čo umelej inteligencii teda môže chýbať kontext a pochopenie vstupných údajov, ľudia zasa nerozumejú spôsobu, akým fungujú ich systémy AI. Keďže umelá inteligencia operuje pod akýmsi rúškom tajomstva, neexistuje žiadna transparentnosť toho, ako alebo prečo nástroj poskytol dané výstupy alebo rozhodnutia. Neschopnosť identifikovať fungovanie AI môže u ľudí vyvolať pochybnosti o pravosti výsledkov. Navyše, ak sa niečo pokazí alebo sú nesprávne už samotné vstupné údaje, fakt, že do procesov AI nevidíme, sťažuje identifikáciu, riadenie a riešenie problému.
Prečo potrebujeme ľudí?
Ľudia nie sú dokonalí. Pokiaľ však ide o rozprávanie, komunikáciu a prijímanie dôležitých strategických rozhodnutí, človek je určite najlepší kandidát na túto prácu.
Na rozdiel od AI sa ľudia môžu prispôsobiť vyvíjajúcim sa situáciám a myslieť kreatívne. Bez vopred definovaných pravidiel, obmedzeného súboru údajov a promptov, ktoré používa umelá inteligencia, môžu ľudia využívať svoju iniciatívu, znalosti a predchádzajúce skúsenosti na riešenie výziev a problémov v reálnom čase.
Je to obzvlášť dôležité pri prijímaní etických rozhodnutí a vyvažovaní obchodných (alebo osobných) cieľov so spoločenským vplyvom. Napríklad nástroje umelej inteligencie používané pri prijímaní zamestnancov nemusia brať do úvahy komplexnejšie následky odmietnutia kandidátov na základe algoritmických predsudkov ani ďalší dopad na rozmanitosť a inklúziu na pracovisku.
Keďže výstupy umelej inteligencie sa vytvárajú na základe algoritmov, hrozí aj riziko, že budú šablónovité. Pozrite sa na generatívnu umelú inteligenciu používanú na písanie blogov, e-mailov či popisov na sociálnych sieťach: opakujúce sa štruktúry viet môžu spôsobiť, že text bude ťažkopádny a pre čitateľa menej pútavý. Obsah napísaný ľuďmi bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou viac nuáns, perspektív a, povedzme si úprimne, charakteru. Použitím striktných algoritmov, na ktoré sa AI spolieha, môže byť ťažké napodobniť najmä komunikáciu a hlas značky.
Hoci nám napríklad umelá inteligencia dokáže poskytnúť zoznam potenciálnych názvov značiek, sú to práve za ňou stojaci ľudia, ktorí skutočne rozumejú svojmu publiku a vedia, čo by najlepšie zarezonovalo. Vďaka ľudskej empatii a schopnosti komplexne chápať situácie sa človek dokáže lepšie spojiť s ostatnými, posilňujúc tak vzťahy so zákazníkmi, partnermi a zainteresovanými stranami. Ide o obzvlášť užitočnú vec v oblasti služieb zákazníkom. Zlý zákaznícky servis môže viesť k strate lojality a dôvery v značku.
V neposlednom rade sa ľudia dokážu rýchlo prispôsobiť vyvíjajúcim sa podmienkam. Na tvorbu naliehavého firemného vyhlásenia k nedávnej udalosti či odklonenie sa od konkrétnej cielenej komunikácie vašej kampane potrebujete človeka. Preprogramovanie a aktualizácia nástrojov AI si vyžaduje čas, čo nemusí byť v určitých situáciách vhodné.
Aká je teda odpoveď?
Najúčinnejším prístupom ku kybernetickej bezpečnosti nie je spoliehať sa len na umelú inteligenciu alebo na ľudí, ale využiť silné stránky oboch z nich. V praxi môže ísť o využívanie AI na analýzu a spracovanie veľkého množstva údajov a zároveň spoľahnutie sa na ľudské odborné znalosti pri rozhodovaní, strategickom plánovaní a komunikácii. Umelá inteligencia by sa mala používať ako nástroj na podporu a zefektívnenie pracovnej sily, nie na jej nahradenie.
Umelá inteligencia je základom produktov spoločnosti ESET, vďaka čomu môžu naši odborníci na kybernetickú bezpečnosť venovať svoju pozornosť vytváraniu tých najlepších riešení pre zákazníkov. Zistite, ako ESET využíva AI a strojové učenie na zlepšenie detekcie hrozieb, ich odhaľovania a reakcie na ne.
