Keď chýbajú odborníci: Ako AI pomáha kyberbezpečnosti

BVF AI nahladovy obrazok

Nedostatok odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti je jednou z najväčších výziev, ktorým firmy čelia. Riešenia využívajúce umelú inteligenciu (AI) však pomáhajú túto medzeru preklenúť – automatizujú detekciu hrozieb, urýchľujú reakcie na incidenty a umožňujú bezpečnostným tímom sústrediť sa na strategické úlohy.

Vo svete, kde sa kybernetické hrozby s každou odbitou hodinou vyvíjajú, zvádza 7,1 milióna odborníkov na kybernetickú bezpečnosť neľahký boj. Podľa správy spoločnosti BCG o pracovnej sile v oblasti kybernetickej bezpečnosti za rok 2024 zostáva na celom svete neobsadených neuveriteľných 2,8 milióna pracovných miest. Najväčším počtom pracovníkov sa môže pochváliť ázijsko‑tichomorská oblasť na čele s Indiou a Čínou, za ktorou nasleduje Severná a Južná Amerika a potom Európa. Napriek tomu je ich počet žalostne nízky: na každých päť voľných pozícií v oblasti kybernetickej bezpečnosti pripadajú menej ako štyria kvalifikovaní odborníci.

Finančné napätie tento problém ešte zhoršuje, pretože zastavenie prijímania zamestnancov a škrty v rozpočte sa prejavujú vo väčšej pracovnej záťaži, v riziku vyhorenia a v zníženej spokojnosti s prácou, čo zvyšuje tlak na preťažené tímy. Obzvlášť zraniteľné sú menšie firmy, ktoré v súboji o talentovaných ľudí často prehrávajú s väčšími spoločnosťami. Nedostatok kvalifikovaných odborníkov spôsobuje, že organizácie všetkých veľkostí sú čoraz viac vystavené pokročilým hrozbám.

Umelá inteligencia mení pravidlá hry

Firmy sa s cieľom vyriešiť tento nedostatok pracovníkov obracajú na umelú inteligenciu, najmä v oblasti detekcie hrozieb. Schopnosť umelej inteligencie automatizovať opakujúce sa úlohy, zlepšovať detekciu hrozieb a poskytovať užitočné informácie umožňuje tímom kybernetickej bezpečnosti dosiahnuť viac aj s menším množstvom zdrojov. Okrem toho, že umelá inteligencia vypĺňa kapacitné medzery, zásadne mení prístup organizácií k bezpečnosti.

Kľúčové aplikácie využívajúce AI

Umelá inteligencia automatizuje proces analýzy protokolov, hlásenia incidentov a kontroly zraniteľností, čím minimalizuje manuálnu prácu. Odborníci sú oslobodení od týchto úloh a môžu sa sústrediť na strategické iniciatívy, ako je tvorba politík a proaktívne vyhľadávanie hrozieb. Napríklad modely spracovania prirodzeného jazyka (Natural Language Processing – NLP) zefektívňujú hlásenia o hrozbách a automatizujú protokoly reakcie na incidenty.

V oblasti detekcie hrozieb a reakcie na incidenty analyzujú nástroje využívajúce umelú inteligenciu obrovské súbory údajov v reálnom čase s cieľom odhaliť anomálie, predpovedať vektory útoku a klasifikovať hrozby podľa závažnosti. Analýza správania pomáha stanoviť referenčné hodnoty bežného správania používateľov a upozorniť na odchýlky, ktoré môžu byť znakom vnútorných hrozieb alebo kompromitovaných účtov. Okrem toho nástroje umelej inteligencie určujú prioritu incidentov klasifikáciou hrozieb na základe závažnosti, čím zabezpečujú rýchle riešenie kritických problémov.

Nástroje generované AI umožňujú tímom kybernetickej bezpečnosti rýchlejšie identifikovať škodlivé aktivity, pomáhajú pri analýze malvéru a získavajú užitočné informácie z komplexných údajov. Pokročilé riešenia na detekciu a reakciu na hrozby na koncových zariadeniach (EDR), ktoré využívajú umelú inteligenciu, ponúkajú prehľad o aktivitách na koncových zariadeniach v reálnom čase, čo umožňuje rýchlo reagovať na zero‑day hrozby a ransomvérové útoky.

Kód generovaný umelou inteligenciou

Jeden z najvýraznejších prínosov umelej inteligencie spočíva v generovaní kódu. Napríklad viac ako 25 % kódu nových služieb Googlu pochádza od umelej inteligencie, pričom výstupy zdokonaľujú a dohliadajú na ne ľudskí programátori. Zrýchlením vývojových cyklov a zlepšením kvality kódu pomáha umelá inteligencia preklenúť nedostatok talentov a zvýšiť bezpečnosť softvéru.

Umelá inteligencia zvyšuje produktivitu automatizáciou opakujúcich sa úloh a zaručuje rýchlejšie vývojové cykly vďaka zrýchlenej tvorbe prototypov a implementácii. Zvyšuje kvalitu kódu navrhovaním optimalizovaných riešení a presadzovaním osvedčených postupov, ako je napríklad zaoberanie sa bezpečnosťou už v štádiu návrhu, a zároveň pomáha vývojárom pri učení sa nových jazykov a rámcov.

Odhaľovaním zraniteľností a zavádzaním bezpečnostných prvkov následne umelá inteligencia prispieva k vývoju bezpečnejšieho softvéru. Okrem toho pomáha preklenúť rozdiely v zručnostiach, sprístupňuje komplexné kódovanie aj menej skúseným vývojárom a podporuje inovácie prostredníctvom netradičných prístupov k riešeniu problémov.

Napriek svojim výhodám má kód generovaný umelou inteligenciou značné obmedzenia. Vývoj softvéru je vo svojej podstate zložitý proces, ktorý si vyžaduje dobre vyvinutý zmysel pre logiku, chápanie súvislostí a tvorivé riešenie problémov. Hoci umelá inteligencia dosiahla značný pokrok, jej schopnosti v týchto kritických oblastiach sa stále vyvíjajú.

BVF prevencia na prvom mieste

Ako AI mení pracovné miesta

Umelá inteligencia pretvára odvetvie nad rámec riešenia aktuálnych problémov s nedostatkom pracovnej sily. Hoci ponúka bezkonkurenčnú efektívnosť, jej potenciál môže byť ešte väčší, keď sa spojí s ľudskou intuíciou a dohľadom. Rozhodovanie s ohľadom na detaily, strategické predvídanie a zvažovanie etického hľadiska sú schopnosti charakteristické pre kvalifikovaných odborníkov. Najdôkladnejšie stratégie kybernetickej bezpečnosti dokonale spájajú rýchlosť a presnosť umelej inteligencie s kreativitou a kritickým myslením ľudských expertov.

Integrácia AI umožňuje organizáciám zefektívniť prácu na najnižších pozíciách, uľahčiť vstup pracovníkov na trh práce a nanovo definovať pracovné povinnosti.  Pozície orientované na umelú inteligenciu, napríklad bezpečnostní analytici využívajúci túto technológiu alebo inžinieri zaoberajúci sa strojovým učením, sa stávajú základnými kameňmi modernej kybernetickej bezpečnosti.

Ak chcú organizácie v tomto prostredí založenom na umelej inteligencii prosperovať, musia klásť dôraz na rozvoj pracovnej sily prostredníctvom odbornej prípravy, mentorstva a medzisektorovej spolupráce. Kľúčom k udržaniu náskoku pred vyvíjajúcimi sa hrozbami bude kultúra neustáleho učenia sa, schopnosť prispôsobiť sa a etické používanie umelej inteligencie.

Umelá inteligencia nie je len dočasným riešením, je to transformačná sila. Preklenutím rozdielov v zručnostiach, zlepšením detekčných schopností a podporou inovácií umožňuje organizáciám s istotou zvládať zložité problémy súčasnej kybernetickej bezpečnosti.

Aj keď však umelá inteligencia ponúka bezkonkurenčnú efektívnosť, nemôže nahradiť strategické myslenie kvalifikovaných odborníkov a ich schopnosť zohľadňovať pri rozhodovaní aj tie najmenšie detaily. Ľudský dohľad je naďalej nevyhnutný na zabezpečenie efektívneho a etického fungovania systémov riadených umelou inteligenciou. Najúčinnejšie stratégie kybernetickej bezpečnosti budú kombinovať rýchlosť a efektívnosť umelej inteligencie s ľudskou intuíciou a dohľadom.