V tomto článku sa dozviete, ako funguje digitálna forenzná analýza – kybernetická odnož kriminalistky – od určovania miesta činu cez hľadanie stôp až po skladanie príbehu, ktorý môžu nájdené dáta vyrozprávať.
Rozvíjajúca sa oblasť digitálnej forenznej analýzy zohráva kľúčovú úlohu pri vyšetrovaní širokej škály kybernetických zločinov a iných incidentov z oblasti digitálnej bezpečnosti. V našom technologicky orientovanom svete dokonca aj vyšetrovanie „tradičných“ trestných činov často zahŕňa prvok digitálnych dôkazov, ktoré je potrebné vypátrať a zanalyzovať.
Umenie odhaľovania, analýzy a interpretácie digitálnych dôkazov zaznamenalo značný nárast najmä pri vyšetrovaní rôznych druhov podvodov a počítačovej kriminality, daňových únikov, prenasledovania, zneužívania detí, krádeží duševného vlastníctva či dokonca terorizmu. Okrem toho techniky digitálnej forenznej analýzy pomáhajú organizáciám pochopiť rozsah a vplyv únikov údajov, ako aj predchádzať ďalším škodám spôsobeným týmito incidentmi.
Digitálna forenzná analýza má preto svoje miesto v rôznych situáciách vrátane vyšetrovania trestných činov, reakcií na incidenty, rozvodových a iných súdnych konaní, prešetrovania pochybení zamestnancov, boja proti terorizmu, odhaľovania podvodov a obnovy údajov.
Poďme si rozobrať, ako presne forenzní analytici vyhodnocujú digitálne zločiny, hľadajú stopy a skladajú príbeh, ktorý môžu získané údaje vyrozprávať.
1. Zhromažďovanie dôkazov
Prvým krokom je dostať sa k dôkazom. Táto fáza zahŕňa identifikáciu a zhromažďovanie zdrojov digitálnych stôp, ako aj vytvorenie presných kópií informácií, ktoré by mohli súvisieť s incidentom. Je naozaj dôležité vyhnúť sa modifikácii pôvodných dát a pomocou vhodných nástrojov a zariadení vytvoriť ich verné kópie.
Analytici potom dokážu obnoviť odstránené súbory alebo skryté diskové partície, pričom nakoniec veľkostne vytvoria obraz rovný disku. Vzorky označené dátumom, časom a časovým pásmom by mali byť izolované tak, aby boli chránené pred vonkajšími vplyvmi, znehodnotením a úmyselnou manipuláciou. Fotografie a poznámky dokumentujúce fyzický stav zariadení a ich elektronických súčastí často pomáhajú poskytnúť ďalší kontext a pomôcť pochopiť podmienky, za ktorých boli dôkazy zhromaždené.
Počas celého procesu je dôležité dodržiavať prísne opatrenia, ako je používanie rukavíc, antistatických vreciek a Faradayových klietok. Faradayove klietky (schránky či puzdrá) sú užitočné najmä pri zariadeniach, ktoré sú citlivé na elektromagnetické vlny, ako sú mobilné telefóny, s cieľom zaistiť integritu a dôveryhodnosť dôkazov a zabrániť poškodeniu alebo manipulácii s dátami.
V súlade s poradím zaisťovania stôp a údajov sa pri získavaní vzoriek postupuje systematicky – od najnestálejších po najstálejšie. Ako sa uvádza v dokumente Request for Comments (RFC) 3227 organizácie iETF (Internet Engineering Task Force), prvý krok zahŕňa zhromažďovanie potenciálnych dôkazov počnúc najdynamickejšími údajmi z registrov a vyrovnávacích pamätí až po statické údaje v archívnych médiách.
2. Uchovávanie dát
S cieľom vytvoriť základy pre úspešnú analýzu musia byť zhromaždené informácie chránené pred poškodením a manipuláciou. Ako už bolo uvedené, samotná analýza by sa nikdy nemala vykonávať priamo na zaistenej vzorke; namiesto toho musia analytici vytvoriť forenzné obrazy (alebo presné kópie či repliky) údajov, na ktorých sa potom analýza vykoná.
Táto fáza sa preto točí okolo tzv. reťazca starostlivosti, čo je dôkladne vypracovaný záznam dokumentujúci umiestnenie a dátum vzorky, ako aj to, kto presne s ňou prišiel do styku. Analytici používajú hashovacie techniky na jednoznačnú identifikáciu súborov, ktoré by mohli byť užitočné pre vyšetrovanie. Priradením jedinečných identifikátorov k súborom prostredníctvom hashov sa vytvára digitálna stopa, ktorá pomáha pri sledovaní a overovaní pravosti dôkazov.
Stručne povedané, táto fáza je navrhnutá tak, aby sa nielen chránili zozbierané údaje, ale prostredníctvom reťazca starostlivosti aj vytvoril dôkladný a transparentný rámec, a to všetko s využitím pokročilých hashovacích techník, ktoré zaručujú presnosť a spoľahlivosť analýzy.
3. Analýza
Po zozbieraní údajov a zaistení ich uchovania je čas prejsť k detailnej a technicky skutočne náročnej detektívnej práci. Do hry tu vstupuje špecializovaný hardvér a softvér, prostredníctvom ktorého sa vyšetrovatelia ponárajú do zhromaždených dôkazov, aby vyvodili zmysluplné poznatky a závery o vzniknutom incidente či trestnom čine.
Existujú rôzne metódy a techniky, ktorými sa môžu riadiť. Reálny výber často závisí od povahy vyšetrovania, skúmaných údajov, ako aj od odbornosti, znalostí a skúseností analytika v danej oblasti.
Digitálna forenzná analýza si naozaj vyžaduje kombináciu technickej zdatnosti, vyšetrovacieho talentu a pozornosti k detailom. Na zachovanie efektívnosti vo vysoko dynamickej oblasti digitálnej forenznej analýzy musia analytici držať krok s vývojom technológií a kybernetických hrozieb.
Presnosť a jasnosť toho, čo je vlastne potrebné nájsť, sú rovnako dôležité. Či už ide o odhaľovanie škodlivých aktivít, identifikáciu kybernetických hrozieb alebo podporu súdnych konaní, analýza vychádza z jasne definovaného cieľa vyšetrovania.
V tejto fáze je bežnou praxou preskúmanie časových osí a prístupových protokolov. Je tak možné zrekonštruovať jednotlivé udalosti, určiť postupnosť akcií a identifikovať anomálie, ktoré môžu naznačovať škodlivú aktivitu. Preskúmanie pamäte RAM je napríklad veľmi dôležité na identifikáciu nestálych údajov, ktoré nemusia byť uložené na disku. Môže ísť o aktívne procesy, šifrovacie kľúče a iné volatilné informácie dôležité pre vyšetrovanie.
4. Dokumentácia
Všetky akcie, artefakty, anomálie a akékoľvek vzorce identifikované pred touto fázou je potrebné čo najpodrobnejšie zdokumentovať. Dokumentácia by mala byť dostatočne detailná na to, aby iný forenzný expert mohol analýzu zopakovať.
Dokumentácia metód a nástrojov použitých počas vyšetrovania je kľúčová z hľadiska transparentnosti a reprodukovateľnosti. Umožňuje ostatným overiť si výsledky a pochopiť použité postupy. Vyšetrovatelia by mali zdokumentovať aj dôvody svojich rozhodnutí, najmä ak narazia na neočakávané problémy. Odôvodnia tak opatrenia prijaté počas vyšetrovania.
Inými slovami, dôkladná dokumentácia nie je len formalitou – je základným aspektom zachovania dôveryhodnosti a spoľahlivosti celého procesu vyšetrovania. Analytici musia dodržiavať osvedčené postupy s cieľom zaistiť jasnosť, dôkladnosť a súlad dokumentácie s právnymi a forenznými normami.
5. Vytváranie správ
V tejto fáze je čas zhrnúť zistenia, postupy a závery vyšetrovania. Často sa najprv vypracuje správa, v ktorej sa jasne a stručne uvedú kľúčové informácie bez toho, aby sa zachádzalo do technických podrobností.
Potom vznikne tzv. technická správa, v ktorej sa podrobne opíše vykonaná analýza, zdôraznia sa techniky a výsledky, avšak vynechajú sa názory.
Typická správa z oblasti digitálnej forenznej analýzy:
- poskytuje základné informácie o prípade,
- vymedzuje rozsah vyšetrovania spolu s jeho cieľmi a obmedzeniami,
- opisuje použité metódy a techniky,
- podrobne zaznamenáva proces získavania a uchovávania digitálnych dôkazov,
- prezentuje výsledky analýzy vrátane objavených artefaktov, časových osí a vzorcov,
- zhŕňa zistenia a ich význam vo vzťahu k cieľom vyšetrovania.
Aby sme nezabudli: správa musí spĺňať právne normy a požiadavky, aby obstála pri právnej kontrole a slúžila ako kľúčový dokument v súdnom konaní.
Vzhľadom na to, že technológie čoraz viac zasahujú do rôznych aspektov nášho života, význam digitálnej forenznej analýzy v rôznych oblastiach bude ďalej rásť. Tak ako sa vyvíjajú technológie, vyvíjajú sa aj metódy a techniky používané útočníkmi, ktorí sa neustále snažia zakryť svoje aktivity alebo naviesť forenzných analytikov na falošnú stopu. Digitálna forenzná analýza sa musí naďalej prispôsobovať týmto zmenám a využívať inovatívne prístupy s cieľom udržať náskok pred kybernetickými hrozbami a v konečnom dôsledku pomôcť zaistiť bezpečnosť digitálnych systémov.
