Hranice medzi pracovným a osobným životom sa stierajú. Aké riziká skrývajú hybridné styky?

BVF Hybridne styky nahladovy obrazok

Rozšírené používanie cloudových aplikácií so sebou prináša nové výzvy z hľadiska digitálnej bezpečnosti. Čoraz viac ľudí používa tieto služby v rámci pracovného, ale aj osobného života.

Mnohé veľké, malé a stredné podniky využívajú na spoluprácu riešenia ako Slack, Zoom alebo Microsoft Teams. Zároveň sa tieto platformy snažia nájsť lepší spôsob, ako vytvárať zmysluplné interakcie medzi zamestnancami.

Hoci sa firmy zameriavajú najmä na spĺňanie pracovných povinností, rastie aj potreba posilňovať sociálne väzby prostredníctvom virtuálnej firemnej kultúry, ktorá zvyšuje angažovanosť a pocit spolupatričnosti medzi pracovníkmi, a to tak medzi tými, ktorí pracujú na diaľku, ako aj tými, ktorí uprednostňujú hybridný režim. Tieto virtuálne stretávky sú v mnohých ohľadoch veľmi potrebnou náhradou za rozhovory, ktoré sa zvyčajne odohrajú pri kopírke alebo na kancelárskych chodbách.

Majú sociálne médiá svoj vrchol už za sebou?

V poslednom štvrťroku 2021, teda ešte v čase pandémie, zaznamenal Facebook prvýkrát za posledných 18 rokov pokles používateľov – odišlo približne pol milióna z nich. Hoci sa odvtedy vrátil do starých koľají, signalizuje snáď táto udalosť, že tradičné platformy sociálnych médií sú už za zenitom?

Keďže internet sa okolo roku 2004 stal na vlne Webu 2.0 spoločenským miestom, sociálne siete začali napodobňovať naše každodenné interakcie: vznikli skupiny priateľov, s ktorými sme zrazu mohli zdieľať fotografie, myšlienky a iný multimediálny obsah. Zatiaľ čo v reálnom živote je možné sa jeden deň stretnúť s jedným okruhom priateľov a druhý deň s iným, na sociálnych sieťach sa mali tieto skupiny miešať. Zrazu sa nikto nepozastavoval nad tým, aby si kolegovia posielali žiadosti o priateľstvo, a ak niekto takúto žiadosť ignoroval, vznikali trápne situácie. Spoločnosť Google sa pokúsila tento problém vyriešiť spustením sociálnej siete Google+, rozdeľujúcej ľudí, s ktorými sa spájame, do rôznych kruhov, podobne ako v skutočnom živote. Nápad však nemal veľký úspech.

Medzitým si internet tak zvykol na Facebook, že do roku 2015 platforma dosiahla 1,44 miliardy používateľov a odkúpila Instagram aj WhatsApp. Už nebolo čudné, aby si kolegovia počas pracovnej doby aj po nej posielali správy o pracovných záležitostiach, čo ich spojilo dovtedy nevídaným spôsobom. Hoci táto nová norma mohla mať pozitívny vplyv napríklad na vylepšenie firemnej kultúry, netrvalo dlho a zamestnanci začali diskutovať o práve odpojiť sa; nikto predsa nechcel počas večere dostávať správy o práci či zdieľať so šéfom fotografie z dovolenky. Manažéri si zasa neželali, aby pracovníci v kanceláriách strácali čas sociálnymi interakciami. Bolo však už neskoro.

Demokratizácia obchodných nástrojov

Ľudia zároveň začali využívať Facebook na vlastné minipodnikanie, pričom najprv využívali skupiny určené na kúpu a predaj a od roku 2016 aj službu Marketplace. Freelanceri si prispôsobili osobné stránky na propagáciu svojej práce, učitelia tu zdieľali poznámky z vyučovania a malé kníhkupectvá informovali o knižných novinkách. Nepotrebovali na to ani oficiálny firemný účet s profesionálnymi funkciami a komplexnými analytickými údajmi; Facebook mohol týmto spôsobom využívať každý.

Koncom roka 2020 už bolo podnikanie prostredníctvom platforiem sociálnych médií také bežné, že Facebook spustil aplikáciu Facebook Business Suite, ktorá malým firmám umožňuje z jedného miesta spravovať obsah, správy a analytické prehľady pre Facebook aj Instagram. Od novembra 2022 môžu všetci používatelia Facebooku prepnúť svoj osobný profil do profesionálneho režimu. Ide o novinku na podporu vznikajúcich tvorcov obsahu, ktorá im poskytuje prístup k analytickým prehľadom a monetizačným nástrojom vrátane možnosti dostávať peniaze priamo od fanúšikov.

Prienik práce do osobného života

Pre úspešné podnikanie môže byť zásadné byť vždy k dispozícii, no nejde len o sedenie pri počítači v kancelárii. Je zrejmé, že naša práca sa už neobmedzuje len na tieto priestory. Nosíme si ju vo vreckách, v telefónoch, pomiešanú s našimi osobnými fotografiami. Táto koncentrácia dát, nástrojov na ich spracovanie a tvorbu (vrátane fotoaparátu) a komunikačných nástrojov v jednom predstavuje veľký posun v organizácii našich životov.

Telegram, cloudová služba na odosielanie okamžitých správ s viac ako 700 miliónmi aktívnych používateľov na celom svete a s aplikáciami určenými pre všetky zariadenia, sa tiež stáva čoraz vyvinutejším mobilným pracovným prostredím. Aplikácia umožňuje zdieľanie súborov až do veľkosti 4 GB, vytváranie skupín a kanálov (podobne ako Slack alebo Teams) a priečinkov, ktoré používateľom ponúkajú možnosť využiť svoje existujúce účty na zoskupovanie četov týkajúcich sa výhradne práce, rodiny, či hier. Ak si ich nestlmíte, pracovné oznámenia vám neprestanú chodiť, a to ani počas dovolenky.

Aj keď zo vznikajúcich právnych predpisov o práve na odpojenie sa profitujú len niektorí používatelia, politika ochrany údajov obľúbených cloudových služieb sa dotýka všetkých. Hoci majú pod ochranu spadať osobné aj pracovné údaje, spoločnosti by mali používať aspoň aplikácie, ktoré šifrujú údaje a zhromažďujú len minimum dát, a najlepšie uprednostňovať tie, ktoré ukladajú všetky správy a médiá lokálne v zariadení používateľa.

Existuje tiež množstvo ďalších aplikácií na zasielanie správ, ktoré milióny ľudí využívajú na pracovné účely: zoznamovacie aplikácie. Prekvapivo sa používajú aj na budovanie sociálnych profesijných sietí, hľadanie nových klientov a práce či prijímanie zamestnancov. V roku 2020, na začiatku pandémie, vytvorila zoznamovacia aplikácia Bumble profil „Community Grants“, ktorý vyzeral ako bežný používateľský profil. Po potiahnutí prstom doprava boli používatelia s profilom spárovaní a zobrazila sa im žiadosť o nomináciu miestneho malého či stredného podniku, ktorý potreboval finančnú podporu v dôsledku lockdownov. Spoločnosť Bumble sa zaviazala vybrať 200 podnikov a udeliť im grant až do výšky 5 000 amerických dolárov. Hoci sa Bumble primárne zameriava na randenie, ponúka aj režim „Bizz“, ktorý sprostredkúva profesionálne pracovné stretnutia.

Riziká miešania pracovného a osobného života

Prepájanie profesijného a spoločenského života je rastúcim trendom. Tinder napríklad ponúka možnosť používať reklamu a mnoho freelancerov a majiteľov malých a stredných podnikov využíva svoje osobné profily na to, aby tak získali nových zákazníkov. Ak s nimi začnú randiť, o to lepšie! Zdá sa, že podnikateľské záujmy celkom vedú. Podľa prieskumu spoločnosti Shopify zverejneného minulý rok zaznamenal Tinder od apríla 2020 do júla 2021 25 % nárast zmienok o podnikateľských skúsenostiach používateľov na ich profiloch, čo je zrejme vlastnosť, ktorú oceňuje 71 % používateľov aplikácie.

Hoci tieto aplikácie neumožňujú prevádzkovanie komerčných aktivít, konverzácia s niekým, kto sa označuje za závislého na cvičení, môže ľahko viesť k ponuke služieb osobného trénera; vývozca vína sa možno pokúsi predať niekoľko fliaš; majiteľ kaviarne sa nadšene stretne s niekým pri káve.

Na jednej strane ide o kreatívne riešenie, pravdou však je, že si ľudia môžu narobiť skutočné problémy. Prelínanie používania aplikácií na osobné aj pracovné účely môže mať vážne dôsledky. Ak naletíte na phishingový podvod na platforme WhatsApp, možno si následne stiahnete malvér, ktorý kradne osobné aj pracovné správy. Podvodníci na zoznamovacích aplikáciách ani zločinci sa neboja zneužiť niečiu snahu nadväzovať pracovné kontakty a predávať produkty s cieľom získať informácie o ich podnikaní. Dokonca aj v kancelárii sa zdieľanie informácií, ktoré sú určené pre priateľov, ale ku ktorým môžu mať prístup aj kolegovia (ako napríklad fotografie na Facebooku alebo váš profil v aplikáciách, ako sú Grindr alebo Happn), môže skončiť neželanou pozornosťou alebo viesť k stalkingu, doxingu či profesijnému zisku iných.

Je toho však viac. Spoločnosť Meta nedávno disciplinárne potrestala alebo vyhodila viac ako dve desiatky pracovníkov za údajné zneužitie interných systémov s cieľom nabúrať sa do účtov používateľov, v niektorých prípadoch výmenou za tisíce dolárov. Hoci nemusí ísť o rozšírený problém, nič nezaručuje, že sa to nedeje aj v iných spoločnostiach. Aj keď sa kybernetický zločinec zameria na osobný účet, pracovné podrobnosti, o ktorých sa v rámci profilu diskutuje, sú pre neho čerešničkou na torte.

Niektorí zamestnanci sú naozaj zaujímavejšími cieľmi ako iní, v závislosti od toho, k akému množstvu údajov majú prístup. Práve to môže byť dôležitý faktor pri zavádzaní prísnejších opatrení pre zamestnancov s vyššou mierou vystavenia rizikám. Na druhej strane sú však všetci pracovníci vo firme určitým spôsobom prepojení, preto môže byť jednoduchšie odcudziť informácie niekomu, kto nie je vnímaný ako zjavný cieľ.

Vráťme sa k prelínaniu profesionálnej a osobnej sféry. Ako prechádzame kultúrnymi zmenami v oblasti komunikácie, práce a života, nemôžeme ignorovať prepojenie nášho online a offline sveta, vytvárajúce nové riziká, ktorým je potrebné predchádzať stanovením jasných pravidiel.

Ak firmy očakávajú, že zamestnanci budú kedykoľvek k dispozícii, musia byť pripravené ukončiť politiku pre používanie vlastných zariadení a zabezpečiť tak jasné oddelenie osobného a pracovného života. Zamestnancom je potrebné poskytnúť vyhradené pracovné zariadenia, a to nielen notebooky, ale aj smartfóny. Spoločnosti musia zamestnancom objasniť dôsledky používania rovnakého zariadenia na prácu aj súkromie.

Dôležité sú aj iné oblasti. Firmy by mali prestať poskytovať konfiguračné profily, ktoré si zamestnanci môžu nainštalovať do svojich osobných zariadení so systémom iOS na prístup k pracovnému e-mailu a iným platformám. Okrem toho je nevyhnutné zaviesť jasné pravidlá používania hesiel, aby sa zamestnancom zabránilo používať rovnaké heslo pre osobné a pracovné účty, a vyžadovať viacúrovňové overovanie.

Budúcnosť je plná úžasných technológií, nástrojov na spoluprácu a humanizovaných sociálnych skúseností v online svete, ktoré však budú naďalej zmazávať tenkú hranicu oddeľujúcu rôzne sféry života.